Čo je však zarážajúce je to, že väčšina obsahu na internete, ktorý dennodenne čítame, počúvame a máme možnosť sledovať, pochádza zväčša z Európy či USA. Pokiaľ žijete v USA či v nejakej časti Európy, zvláštne Vám to možno nepripadá, no predstavte si žiť v Nigérií či v inej časti rozvojových krajín, kde veľkú časť obsahu, ktorý čítate, pochádza zvonku.

Takže hoci rozprávate arabsky, bengálsky či snáď mandarínskym jazykom, ktoré by sa zaradili medzi desiatku najpoužívanejších jazykov, v bengálskej Wikipédií nájdete aj tak zhruba len 52,000 článkov. Čo na prvý pohľad nemusí byť malé číslo, v skutočnosti je, oproti tomu, čo čítame, resp. k akému množstvu obsahu prístup máme my, európske ženy. Holandské si teda oproti tým bengálskym môžu prečítať až 2 milióny článkov na holandskej Wikipédií. Celkom nefér, čo poviete? Pre ujasnenie, nižšie číslo často zodpovedá za menší počet informácií, ktorý pochádza zvnútra či menej pozornosti pre národných hrdinov, hrdinky.

Okrem toho, že sa začínajú angažovať rôzne skupiny, organizácie, aby tieto nerovnosti preklenuli, mali by sme aj my byť takémuto novému, možno menej „nášmu“ (západnému) svetu otvorený. Takému, ktorý odpovedá realite, takému, ktorý neskresľuje informácie a vytvára slobodu, slobodný priestor a rovnaké možnosti a prístup. Aby internet nie len odrážal skutočnú realitu nášho sveta, ale zároveň pomohol priniesť rešpekt a rovnosť do skutočného sveta, teda do tých oblastí, kde zaznamenávame aj v 21. storočí medzery.

A čo teraz?

Preto je na mieste podporovať projekty, ktoré vychádzajú z tejto túžby vymaniť sa zo súčasnej reality. A tým je napríklad Whose Knowledge? a jedna zo zakladateliek Anasuya Sengupta, ktorej cieľom bolo dosiahnúť, aby sa z tejto kampane stala multilingvistická kampaň na medzinárodnej úrovni. A práve takýchto ľudí by sme si mali všímať, ak sa k nim rovno nepripojiť. Dúfam, že aj tento článok pomôže mnohým z nás otvoriť oči a častokrát aj srdcia, aby sme budovali spoločný svet bez bariér a prekážok. Teším sa na to.