Spoločnosť je rozmanité etnikum. Naša matka zem je tak veľká, aké sú veľké srdcia jej ľudu. Rozmanitosť je podmienka prežitia a symbióza je nevyhnutná pre akéhokoľvek tvora, či rastlinstvo. Mi ľudia sme všelijaký, tak ako všetko na tejto planéte. Nič sa neopakuje, aj keď je to sebe viac podobné. Preto by každý mal dokázať, nájsť to, čo nás všetkých spája a vyjsť v ústrety harmónií a spolužitiu. Touto úvodnou hrou slov sa dostávame k hlavnej téme tohto textu a tým sú tí, čo sa od nás vôbec nelíšia a pri tom ich niektorý považujú za úplne inú podobu človeka. Reč je o homosexuáloch.
Je ťažké byť iný v tejto dobe. Ale čo vôbec to slovo byť odlišný znamená? Veď nikto nie je kópia nikoho. Originalita je dokonalosť tohto sveta. A mi by sme ju mali akceptovať. Každý má možnosť výberu svojho života a toho kam bude smerovať. Ľudia, ktorých priťahuje to isté pohlavie, ako oni majú, sú taký ako mi. Túžia po láske, po porozumení, po neodsudzovaní. Od nepamäti našej existencie sú medzi nami taký, ktorý sa majú radi aj napriek tomu, že nemôžu spolu počať. Aj medzi zvieratami nachádzame takéto spolunažívania, ktoré fungujú lepšie než niektoré, ktoré mi považujeme za základné. Vždy sa takéto informácie utajovali a zametali pod koberec. A však táto doba demokracie prináša slobodu aj týmto jedincom, ktorý sa už nechcú skrývať a potrebujú počuť, že sú medzi nami vítaní, ako bratia a sestry.
Nebojme sa toho, čo nepoznáme. Neovracajme tvár pred tým, kto žiada o našu lásku a pomoc. Všetci si zaslúžia život plný lásky, ktorá je najdôležitejšou vecou. Z nej vychádza všetko, čo je správne. Z nej sa ozýva naše svedomie a neha. Srší z nás pokora aj nádej. Všetko vychádza z tej jednej, po ktorej každý baží.
Človek je tvor spoločenský, a preto potrebuje cítiť, že niekam patrí a nechce cítiť bez moc zo samoty, do ktorej mi niektorých zatlačujeme.Mojim názorom je, že každý by sa mal zamyslieť nad tým, prečo neakceptovať tých, čo to potrebujú? Sme ľudia od toho, že máme srdcia a duše. Musíme druhým dať to, čo chceme aby dali oni nám.